Studené štarty dajú v zime zabrať každému autu. Či už jazdíte na benzín alebo naftu, zimné podmienky sú pre nich veľkou záťažou. To isté platí aj pre turbo, ktoré si v zime vyžaduje tiež špeciálny prístup. Ako sa teda prispôsobiť, čo to vlastne studený štart je, aký by mal byť správny postup, ktorých chýb sa vystríhať a aké sú riziká?

(Zdroj: depositphotos.com)
Studený štart je štart v takých podmienkach, keď motor ešte nemá ideálnu prevádzkovú teplotu. Zvyčajne ide o prvé naštartovanie po noci či po dlhšom odstavení auta v chlade, pričom najčastejšie takýto štart znáša motor najhoršie v zime.
Pri studenom štarte je totiž olej v motore hustý, prúdi pomaly a nedostáva sa tam, kde je ho treba. Výsledkom je horšie mazanie a vyššie trenie medzi kovovými časťami. Tu vzniká najväčšie opotrebovanie motora, pretože pracuje niekoľko minút takmer nasucho. Zároveň sa v tejto úvodnej fáze mení aj spôsob spaľovania paliva.
Riadiaca jednotka po studenom štarte dodáva motoru bohatšiu zmes a to preto, aby vôbec nabehol. Spaľovanie tak nie je úplné a vo výfukových plynoch zostávajú nespálené zvyšky. Katalyzátor a DPF filter sú však ešte studené a neúčinné.
To vedie k tomu, že po štarte motor produkuje viac emisií. Aj keď ide len o bežný ranný presun, studené štarty dokážu spôsobiť naozaj veľa škody.
Dochádza pri nich k vyššiemu vnútornému opotrebovaniu, znečisteniu oleja a zanášaniu výfukovej sústavy. Práve preto je dôležité chápať, čo sa pri studenom štarte deje a ako sa dá týmto negatívnym javom aspoň čiastočne predísť. Základom je minimalizovať po studenom štarte krátke trasy, kedy sa motor nestihne ohriať.
V prvom rade preto platí, že po naštartovaní so studeným štartom sa netreba nikam ponáhľať. Prvé minúty sú kľúčové a ony rozhodnú o opotrebovaní.
Pri benzínoch stačí nechať motor bežať niekoľko sekúnd a potom sa plynulo rozbehnúť. Jazdite jemne a držte otáčky nižšie až stredne. Motor sa najrýchlejšie zohrieva pri miernej jazde, no pozor, nie státím. Vyhýbajte sa aj prudkému zrýchľovaniu a vysokým otáčkam a to dovtedy, kým sa olej nezohreje na prevádzkovú teplotu.
Diesel potrebuje po štarte trochu viac času, ako benzín. Po chvíli však môžete vyraziť, ale jemne. Naftové motory sa zohrievajú pomalšie a zle znášajú vysokú záťaž, píliš prudká jazda môže zhoršiť tvorbu sadzí a brzdiť regeneráciu DPF filtra.
Po štarte buďte viac vnímavý aj k zvukom motora. Môže sa správať o niečo hlučnejšie alebo drsnejšie, než zvyčajne. To je bežné a netreba sa tým nechať zneistiť, no ak motor klepe či vibruje výrazne alebo aj dlhšie po štarte, už môže ísť o technický problém, ktorý nie je spôsobený len chladom. Vtedy je najlepšie ísť do servisu.
Skúste tiež vnímať reakcie vozidla ako celku. V chlade môžu byť tuhší posilňovač riadenia, pomalšie reagujúce brzdy či celkovo stuhnuté tlmiče. Auto sa v prvých minútach správa inak a treba mu dať čas, aby sa dostalo do bežného režimu.

(Zdroj: depositphotos.com)
Niektoré zlozvyky môžu motoru uškodiť viac, než sa zdá. Práve studený štart je ten moment, kedy je motor najzraniteľnejší a každá chyba sa prejaví.
Jednou z najčastejších je nechávať auto po naštartovaní bežať na mieste. Mnohí si myslia, že tým motor šetria, no v skutočnosti sa zohrieva pomalšie a do výfuku sa dostáva viac nespálených zvyškov. Katalyzátor ani DPF filter ešte nejdú naplno, takže emisie idú rovno do ovzdušia a zvyšuje sa aj riziko riedenia oleja palivom.
Veľmi nebezpečné je aj prudké zrýchľovanie a vytáčanie studeného motora. Olej na úvod ešte nemá správnu hustotu a kovové časti nie sú dobre premazané. Vyššie otáčky zvyšujú trenie a opotrebovanie, čo môže časom viesť k vážnejším poruchám.
Ďalšou chybou je jazda na krátke trasy, pri ktorých sa motor ani nestihne zohriať. Ak často jazdíte len pár kilometrov a motor zakaždým znova chladne, olej zostáva znečistený a vzniká v ňom emulzia. Vo výfuku sa hromadí voda, čo urýchľuje koróziu a zhoršuje regeneráciu DPF filtra. Skracuje sa aj životnosť spaľovacieho systému.
Niektorí vodiči sa spoliehajú na kúrenie ako ukazovateľ zahriatia, čo je omyl. To, že ide teplý vzduch, ešte neznamená, že je zahriaty aj olej. Rovnako tak neplatí ani rada, že studenému motoru treba občas naložiť, aby sa prečistil, skôr mu uškodíte.
Motor v zime netrpí len studeným štartom. Okrem neho je v aute viacero iných súčiastok a systémov, ktoré nepriaznivo reagujú na nízku teplotu.
Diesle sa zohrievajú pomalšie než benzínové, čo je problém najmä pri krátkych jazdách. Studený motor nedosiahne teplotu potrebnú na správnu regeneráciu DPF filtra, ktorá sa buď nespustí alebo sa preruší. Takto sa vo filtri hromadia sadze, čo vedie k jeho upchávaniu a zníženiu výkonu. Pri častom opakovaní môže dôjsť až k poškodeniu.
Benzínové motory s priamym vstrekovaním majú zas problém s riedením oleja palivom. Pri krátkych trasách sa nespálené palivo hromadí v oleji, ten stráca schopnosť chrániť motor a zvyšuje sa opotrebovanie. Ide ale o proces, ktorý sa neukáže hneď.
Svoje si v zime užijú aj turbodúchadlá. Tie sú citlivé na mazanie a chladenie. Po studenom štarte je však olej hustý a nedokáže turbo ochrániť, čo škodí jeho ložiskám. Naopak, po akčnej jazde zas treba nechať motor krátko bežať, aby sa turbo stihlo schladiť. Vypnutie motora hneď totiž môže spôsobiť jeho prehrievanie.
Prejavy týchto problémov pritom prichádzajú nenápadne a až po čase. Motor pôsobí v poriadku, no poškodenia sa nabaľujú a následná konečná oprava býva drahá. Ak teda už musíte absolvovať studený štart, dobre si premyslite, ako na to.
