Pred vznikom samostatnej Formuly 1 existovali preteky nazvané Grand Prix, ktorých história začína na úvod 20. storočia a možno ich považovať za akéhosi predchodcu F1. Prvý oficiálny pretek Grand Prix sa konal v roku 1906 vo Francúzsku v rámci Automobile Club de France. Tieto preteky predstavovali vrchol motoristického športu.
Práve na nich mohli automobilky predviesť svoje technické inovácie a výkon nových vozidiel. Po prvej svetovej vojne sa stali ešte populárnejšími.
Preteky sa stali zároveň vecou prestíže, čo sa odrazilo aj v medzinárodnom súperení. Viaceré európske krajiny, ako Taliansko, Nemecko či Francúzsko, sa snažili podporiť silné národné tímy, napríklad Mercedes-Benz, Auto Union a Alfa Romeo.
Do týchto značiek a tímov investovali značné prostriedky a to najmä do vývoja rýchlych áut a pokročilých motorov. Zároveň prišlo v medzivojnovom období k pokusom o štandardizáciu pravidiel a predpisov. Hoci neexistovalo ešte nič také ako F1, práve preteky Grand Prix a medzinárodné súperenie položili základy pre budúcnosť.
V tomto období sa stali pretekárskymi legendami jazdci ako Tazio Nuvolari alebo Bernd Rosemeyer. Druhá svetová vojna potom radikálne zmenila pretekanie ako také, mnohé okruhy boli zničené alebo premenené na rôzne vojenské objekty.
Po vojne a postupnom budovaní krajín nanovo dostal motoristický šport novú nádej a naplno ju využil. Oficiálne tak vznikla organizácia FIA Formula One World Championship, skrátene Formula 1. Prvé Majstrovstvá sveta F1 sa konali v roku 1950.
Prvým majstrom sa stal Nino Farina z tímu Alfa Romeo, ďalšie roky potom dominoval Juan Manuel Fangio, ktorý získal 5 titulov a stal sa legendou 50. rokov.
Šesťdesiate roky priniesli technické inovácie a nástup tímu Lotus pod vedením Colina Chapmana. V roku 1967 predstavil Lotus model 49 s revolučným motorom Cosworth DFV. Jazdci ako Jim Clark a Graham Hill boli hviezdami celej tejto éry, pričom sa naplno ukázal technologický pokrok, ktorý sa neskôr prejavil v 70. rokoch.
Tie boli známe viacerými dvojicami rivalov, napríklad sezóna 1976 so súbojom medzi Nikim Laudom a Jamesom Huntom. V 80. rokoch zas dominovali jazdci ako Alain Prost či Ayrton Senna, v sezóne 1988 títo dvaja pretekári vyhrali 15 zo 16 pretekov.
90. roky a začiatok 21. storočia boli obdobím fenomenálneho nemeckého pilota Michaela Schumachera. Najskôr v Benettone, no najmä vo Ferrari, prepisoval jeden rekord za druhým. V poslednom desaťročí sa do štatistík zapisoval Lewis Hamilton s Mercedesom no a dominantnou dvojicou posledných rokov je Max Verstappen a Red Bull.
Priebeh pretekov, ktoré sa vždy konali počas víkendov, sa vo Formule 1 počas histórie často menil, najmä pre technologický pokrok a kvôli väčšej atraktivite.
V päťdesiatich rokoch bol formát týchto pretekov jednoduchý. Obmedzené tréningy a kvalifikácia často prebiehali v ten istý deň, ako samotný pretek. Poradie na štarte určovali kvalifikačné časy, no pravidlá kvalifikácie už boli menej presné.
V 60. a 70. rokoch sa zaviedli prísnejšie kvalifikácie. Jazdci dostali vyhradené časové úseky na dosiahnutie najrýchlejšieho kola, čo zaistilo spravodlivejšie podmienky. V 80. a 90. rokoch sa formát znova menil a zaviedla sa predkvalifikácia pre tímy s nižším výkonom, aby sa znížil počet vozidiel na trati a zvýšila sa konkurencieschopnosť.
Od roku 2006 sa používa súčasný formát kvalifikácie, ktorý rozdelený do troch segmentov. V každej fáze vypadáva skupina najpomalších jazdcov, čo prináša nový strategický prvok, keďže tímy musia lepšie manažovať čas, pneumatiky a palivo.
Samotný pretek prešiel tiež mnohými zmenami. Zaviedli sa povinné zastávky v boxoch, obmedzenia týkajúce sa paliva a rôzne typy pneumatík. Cieľom týchto úprav bolo zvýšiť dynamiku pretekov a celkovo priniesť viac akcie. V zásade však počas celej histórie platí, že každá Veľká cena má svoju kvalifikáciu a potom samotný pretek.
V histórii F1 sa zrodili legendy a to tak medzi jazdcami, ako aj tímami alebo slávnymi pretekárskymi okruhmi. Viaceré sú spojené aj s rekordnými číslami.
Ak ide o jazdcov, medzi legendy patrí určite Juan Manuel Fangio, ktorý v 50. rokoch získal päť majstrovských titulov s rôznymi tímami. Ayrton Senna síce získal len tri tituly, no aj tak sa stal asi najznámejšou ikonou F1. Jeho rivalita s Alainom Prostom, štvornásobným majstrom sveta, patrí medzi najpamätnejšie súboje v F1.
Michael Schumacher prepisoval rekordy v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia. So siedmimi titulmi, z toho päť po sebe s Ferrari, sa stal doslova nesmrteľnou postavou F1. V poslednom zas desaťročí vynikal Lewis Hamilton z Veľkej Británie.
Ten vyrovnal Schumacherov rekord v počte titulov a dokonca ho prekonal v počte víťazstiev v Grand Prix. Ak ide o tímy, najstaršie a najúspešnejšie je s viac ako 200 víťazstvami a 16 titulmi konštruktérov talianske Ferrari, konkrétne Scuderia Ferrari. Medzi ďalšie tímy s bohatou históriou patria ešte britské stajne McLaren a Williams.
Medzi legendy medzi okruhmi, na ktorých sa preteky F1 konajú, patria napríklad Silverstone vo Veľkej Británii, Monzu v Taliansku, Monako v Monte Carlu či Hockenheimring v Nemecku. Viaceré už prešli aj zásadnou rekonštrukciou.
zakúpené na filtreaoleje.sk 12.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 10.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 11.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 12.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 11.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 11.12.2024