Asi najčastejšou situáciou, ktorá vás môže pri šoférovaní ovplyvniť, je užívanie liekov. Niektoré majú na šoférovanie väčší vplyv, iné naopak menší.
Lieky na úzkosť a nespavosť, ako sú diazepam a lorazepam, majú silný sedatívny účinok, ktorý vedie k ospalosti a zníženej pozornosti. Problémové sú aj antidepresíva, najmä amitriptylín a imipramín, ktoré môžu spôsobiť okrem iného závrate.
Ak užívate lieky proti bolesti, predovšetkým opioidy ako morfín a kodeín, pamätajte na to, že zvyšujú riziko ospalosti a zhoršenej motoriky. Rovnako antihistaminiká, používané na liečbu alergických reakcií, môžu mať sedatívne účinky. Ak beriete niektoré z týchto liekov, prečítajte si dobre príbalový leták a možné kontraindikácie.
Toto sú len niektoré z mnohých liekov, ktoré môžu ovplyvniť vašu schopnosť šoférovania. Nezabúdajte, že každý liek môže mať iný vplyv u každého človeka individuálne a platí, že aj keď ide o špecializované lieky, netreba ich nikdy podceniť.
Pamätať treba aj na bežné lieky proti bolesti, príznakom chrípky či na teplotu. V ich prípade nemusí platiť, že ich užívanie priamo vylučuje vedenie motorových vozidiel, no môžu mať viacero nežiaducich a vedľajších účinkov. Najčastejšie zhoršujú reakčnú dobu, majú vplyv na koncentráciu alebo znižujú schopnosť včas vnímať riziko.
Špecifickou situáciou z pohľadu šoférovania je tehotenstvo. Ak ste teda tehotná žena, ktorá ide viesť motorové vozidlo, v prvom rade dodržiavajte bezpečnú vzdialenosť od volantu. Tu si dajte pozor tak na výšku volantu, ako aj výšku a vzdialenosť sedačky. Platí počas krátkej ako aj dlhšej jazdy, vtedy treba mať aj viacej prestávok.
Podceniť by ste nemali ani správne používanie bezpečnostného pásu, ktorý by nemal byť umiestnený priamo cez brucho, aby nevytváral tlak na plod. Tehotné ženy môžu zvážiť aj použitie špeciálnych adaptérov určených na bezpečnostné pásy.
Ďalším momentom je pravidelné hodnotenie schopnosti šoférovať, najmä ak tehotná žena zažíva nevoľnosť, únavu alebo iné tehotenské symptómy.
Z bezpečnostného hľadiska treba osobitnú pozornosť venovať technickému stavu vozidla. Preto pravidelne kontrolujte tlak v pneumatikách, hladinu motorového oleja, hladinu kvapaliny do ostrekovačov, stav bŕzd a nezanedbajte servis.
Veľmi dobré je mať pri sebe vždy aktuálne kontaktné údaje na svojho lekára a vedieť, kde sa nachádzajú najbližšie zdravotnícke zariadenia na dlhšej trase, ktorou plánujete aktuálne cestovať. Tieto opatrenia vám zaistia, že v prípade náhlej potreby môžete získať rýchlu zdravotnú starostlivosť, napríklad ak príde k nevoľnostiam.
Jazdenie počas ochorení typu chrípka, zápal spojiviek, nádcha alebo úzkosť môže tiež významne ovplyvniť vašu schopnosť bezpečne riadiť vozidlo, samozrejme negatívne. Tieto stavy majú priamy dopad na vašu koncentráciu, reakčný čas a celkovú fyzickú schopnosť ovládať auto, čo môže viesť k zvýšenému riziku nehôd.
Pri chrípke sa vyskytujú príznaky ako horúčka, bolesti tela, únava a závraty, ktoré výrazne znižujú pozornosť a reakčnú schopnosť. Zápal spojiviek zas spôsobiť svrbenie, pálenie očí a rozmazané videnie, čo sťažuje sledovanie cestnej situácie.
Ľudia trpiaci úzkosťou zas zažívajú zvýšený stres, paniku alebo strach, ktoré negatívne ovplyvniť ich schopnosť sústrediť sa na jazdu a aktuálnu situáciu v premávke. Tieto psychologické stavy často vedú k nebezpečnému váhaniu alebo neprimeraným reakciám na bežné cestné situácie, čo môže zvyšovať pravdepodobnosť nehody.
Ak sa cítite chorí a máte reálne podozrenie, že váš stav ovplyvňuje vašu schopnosť reagovať alebo sústrediť sa, radšej si premyslite, či je bezpečné šoférovať.
V niektorých prípadoch je najrozumnejšie vyhľadať alternatívne formy dopravy alebo odložiť cestu, kým sa nebudete cítiť lepšie. Aj jedno bežné kýchnutie za volantom alebo akútne zhoršenie akéhokoľvek stavu a choroby môže mať vážne následky.
Medzi poslednú skupinu faktorov, ktoré dramaticky ovplyvňujú schopnosť bezpečne šoférovať, patria únava, nedostatok spánku a extrémne teploty. Tieto faktory môžu ohroziť vašu bdelosť, reakčné schopnosti a celkové sústredenie za volantom.
Pri nedostatku spánku sú napríklad vaše reakcie spomalené. Únava z neho ovplyvňuje kognitívne funkcie, spôsobuje spomalenie myslenia a zhoršuje schopnosť posúdiť situácie. To môže mať za následok nepresné reakcie na dopravné situácie, zvýšenú pravdepodobnosť zaspatia za volantom a v konečnom dôsledku vyššie riziko nehôd.
V niektorých prípadoch môže byť únava rovnaká, ak nie horšia, ako jazda pod vplyvom alkoholu. Platí to najmä v prípade dlhšej cesty na väčšiu vzdialenosť.
Problémom je aj extrémne teplo. To predstavuje riziko dehydratácie a preto si zabezpečte dostatok tekutín a majte pravidelne prestávky. Takto sa vyhnete vyčerpaniu a prehriatiu, pričom pamätajte, že teplota vo vozidle môže rýchlo vzrásť, čo ovplyvňuje bdelosť. Ak auto nemá klimatizáciu, tu je niekoľko tipov, ako sa v ňom ochladiť.
Celkovo platí, že jazdiť by ste mali vždy iba vtedy, keď sa cítite v 100 % fyzickej aj psychickej kondícii. Lieky, choroby, extrémne podmienky alebo zmena zdravotného stavu sú vždy potenciálnym rizikom pre nehodu a to nepodceňujte.
zakúpené na filtreaoleje.sk 09.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 10.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 11.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 10.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 11.12.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 11.12.2024