Ak sa povie Ligier, dnešný fanúšik Formuly 1 si už na tento zaujímavý francúzsky tím zrejme nespomenie. Počas svojej 20 ročnej existencie však zanechal výraznú stopu a to najmä vzhľadom na obdobie, počas ktorého pôsobil. Tím spojil ambície, národnú hrdosť a množstvo snahy aj vtedy, keď sa nedarilo. Spoznajte ho bližšie!

(Zdroj: depositphotos.com)
Ligier vznikol v roku 1976 ako projekt Guya Ligiera. Išlo o bývalého pretekára a hráča rugby, ktorý chcel vyrábať športové autá a usadiť sa aj vo Formule 1.
Základy postavil na zvyškoch tímu Matra, s ktorým mal skúsenosti z vytrvalostných pretekov. Prvým monopostom bol Ligier JS5, ktorý ste mohli spoznať s vysokým nasávacím lievikom v hornej časti. Jacques Laffite priniesol vďaka monopostu prvé body do tímu a ten zakončil svoju debutovú sezónu na prekvapivo 6. mieste v poradí.
O rok neskôr tím prešiel na motory Ford-Cosworth, čo si vyžiadalo určitý čas na adaptáciu. Prvý veľký zlom prišiel v roku 1979, keď Laffite vyhral dve úvodné Veľké ceny a Ligier sa tak trocha prekvapivo konkuroval Ferrari či Williamsu.
Začiatkom 80. rokov si tím držal stabilnú výkonnosť, ale potom už prišiel útlm. Platilo to aj v dobách, keď mal silné jazdecké obsadenie, vrátane Didiera Pironiho a Patricka Depaillera. Tímu chýbala konzistencia vo výkonoch a tiež technický vývoj potrebný na boj o titul. Časté zmeny motorov prispeli k nevyrovnaným výsledkom.
90. roky priniesli Ligieru úpadok, nakoľko sa trápil so sponzormi aj výkonom. Áno, bolo tu víťazstvo Oliviera Panisa v Monaku 1996, no to bola skôr labutia pieseň. Keď v roku 1997 tím prešiel pod Alaina Prosta, bol to jeho koniec ako značky.
Tím Ligier počas svojho pôsobenia v F1 spolupracoval s viacerými talentovanými jazdcami. Niektorí z nich dosiahli s tímom naozaj výrazné výsledky.
Jacques Laffite jazdil za tím Ligier od roku 1976 do 1982 a potom ešte v rokoch 1985 a 1986. V tíme dosiahol šesť víťazstiev a množstvo pódiových umiestnení. Najviac zažiaril v roku 1979, keď skončil štvrtý v celkovom poradí. Celkovo pre Ligier získal až 122 bodov, čo z neho robí najúspešnejšieho jazdca v histórii celého tímu.
Ďalším je Didier Pironi, ktorý pôsobil v tíme len v roku 1980, no dokázal zaujať. V priebehu roka získal 2 pódiá a 9 bodov. Jeho forma mu následne zabezpečila prestup do Ferrari, kde pokračoval v kariére. Ligier mu však dal prvú veľkú šancu.
Aj Patrick Depailler jazdil za Ligier krátko a to v rokoch 1979 a 1980. Hneď v prvej sezóne zvíťazil na Veľkej cene Španielska a vďaka nemu aj silnému monopostu sa tím dostal na 3. miesto v Pohári konštruktérov. Zahynul však počas testovania v Hockenheime, čím sa jeho kariéra skončila. Jeho prínos je ale nezabudnuteľný.
Posledným výrazným menom je Olivier Panis, ktorý bol súčasťou tímu medzi rokmi 1994 a 1996. Najviac sa preslávil nečakaným víťazstvom v Monaku 1996. Za svoju kariéru v Ligieri nazbieral 16 bodov pre seba aj pre Pohár konštruktérov.

(Zdroj: depositphotos.com)
Ligier zažil počas pôsobenia v F1 viacero výkyvov. Často dokázal konkurovať aj tímom ako McLaren, no viac krát mal problémy aj dokončiť preteky.
Najlepšie obdobie prežíval tím na úvod svojho pôsobenia. Najúspešnejšou sezónou bola 1979, keď Jacques Laffite a Patrick Depailler vybojovali tri víťazstvá, tím skončil tretí medzi konštruktérmi a Laffite bol štvrtý medzi jazdcami. V roku 1980 zas dvojica Laffite a Pironi získala 66 bodov a Ligier obsadil výborné druhé miesto.
Ďalšie roky už veľké úspechy nepriniesli, no vďaka konzistentným výsledkom sa darilo tímu držať aspoň v strede poľa. Spoľahlivé motory Matra a Ford, ale aj angažovanie skúsených pilotov, ho držalo nad hladinou, hoci nebol nikdy v špičke.
V roku 1993 prišiel nečakaný návrat. Vďaka motorom Renault a dvojici Brundle a Blundell získal tím 23 bodov a 5. miesto v Pohári konštruktérov. To ho opäť nakoplo k lepším výkonom, čo vygradovalo o tri roky neskôr na Veľkej cene Monaka. Vtedy získal Olivier Panis víťazstvo a celkovo v tejto sezóne aj šieste miesto.
To však už bol záver pôsobenia Ligieru vo Formule 1. Za ten čas získal desiatky pódií a niekoľkokrát sa umiestnil v TOP trojke medzi tímami. Išlo zároveň o jeden z mála pomerne úspešných francúzskych tímov v histórii F1 a to sa počíta.
Počas 90. rokov sa Ligier dostával do úzadia. Napriek občasným zábleskom čelil tím rastúcim finančným problémom aj čoraz zhoršujúcim sa pozíciám.
V roku 1997 prišla zmena. Tím odkúpil štvornásobný majster sveta Alain Prost, ktorý ho premenoval na Prost Grand Prix. Tým sa oficiálne skončila éra Ligieru vo Formule 1. Jedinou útechou bolo, že Francúzsko svoje zastúpenie stále malo.
Ligier však v motoršporte zanechal viditeľnú stopu. Počas svojho pôsobenia vo Formule 1 absolvoval tím viac 326 Veľkých cien, zaznamenal 9 víťazstiev a pravidelne bojoval o pódiá, dosiahol ich dokopy až 50. Najväčšie úspechy prišli na prelome 70. a 80. rokov, keď sa Ligier stabilne umiestňoval medzi najlepšími tímami sezóny.
Ligier sa stal symbolom francúzskeho motoršportu a to nielen vďaka technike a výsledkom, ale aj vďaka filozofii. Zakladateľ, Guy Ligier, od začiatku trval na tom, aby tím reprezentoval francúzske farby a spolupracoval, ak sa dá, s domácimi výrobcami.
Z historického pohľadu patrí Ligier k najúspešnejším francúzskym tímom, ktorý ukázal, že s odhodlaním a víziou sa dá dosiahnuť veľa. V pamäti fanúšikov zostáva ako jedinečný tím, ktorý si išiel vlastnou cestou a zanechal trvalú stopu v histórii Formuly 1. Aj keď dnes už v nej takmer 30 rokov nie je, história naň určite nezabudla.
