filtreaoleje

F1 okruh Monza VC Talianska: preteky, história a štatistiky

16.09.2025

6 min. čítania.

Michal

Monza patrí medzi najikonickejšie preteky v kalendári F1 a fanúšikovia ju poznajú aj pre jej naozaj dlhú a bohatú minulosť. Každý rok sa tu stretáva tradícia s vášňou a rýchlosťou a celé Taliansko žije týmto jediným víkendom. Doma je tu značka Ferrari, no fanúšikovia fandia najmä kráse motoršportu. Poďte spoznať tento okruh bližšie.

(Zdroj: depositphotos.com)

Vznik trate, jej popis, dĺžka a technické parametre

Okruh Monza patrí medzi najstaršie na svete. Postavený bol v roku 1922 ako historicky 3. automobilový okruh sveta a prvý, ktorý bol postavený na pevninskej Európe. Leží severne od Milána pri meste Monza a aj podľa neho má svoje meno.

Okruh mal v čase vzniku dĺžku 10 km a pôvodná trať kombinovala klasický cestný okruh s vysokorýchlostným oválom. Jazdci tu zažívali extrémne vysoké rýchlosti, aké neboli inde v Európe bežné. Postupne sa však ovál prestal využívať a základom sa stal cestný okruh, ktorý sa v rôznych konfiguráciách vyvíjal až do dnešnej podoby.

Súčasná trať meria 5,793 km a je známa dlhými rovinkami striedanými technickými šikanami. Jazdci prechádzajú ikonickými úsekmi Curva Grande, Lesmo, Variante Ascari či Curva Alboreto, ktoré sa stali synonymom Monzy.

Technicky patrí okruh medzi najrýchlejšie v celej F1 a monoposty tu dosahujú maximálne rýchlosti presahujúce 350 km/h, čo je naozaj nadpriemer.

Od roku 1950 sa tu jazdí Veľká cena Talianska, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou F1. Kombinácia histórie, vysokej priemernej rýchlosti, tvrdých brzdných dráh a nezameniteľnej atmosféry talianskych fanúšikov robí z Monzy legendu. Trať patrí medzi domovské Veľké ceny pre Ferrari a vyhrať tu je aj zásadnou otázkou prestíže.

História trate z pohľadu pretekov F1 a jej súčasnosť

Od roku 1950 hostí Monza Veľkú cenu Talianska bez prestávky. Ide o okruh, ktorý je stálicou v kalendári Formuly 1, no aj tak prešiel viacerými zmenami.

V 50. rokoch sa jazdilo na kombinácii cestného okruhu a vysokorýchlostného oválu. Legendy ako Fangio alebo Hill tu dosahovali priemerné rýchlosti cez 200 km za hodinu, čo bolo v tej dobe nevídané. V tej dobe zároveň patrila Monza k najnáročnejším okruhom, kde technika aj jazdci fungovali na absolútnom limite a niekedy aj za ním.

60. roky priniesli ďalšie rekordy, no aj smutné chvíle spojené s viacerými haváriami. Trať sa preto modifikovala tak, aby bola bezpečnejšia a jej dĺžka sa skrátila na 5,8 km. Boli pridané zákruty a šikany, ktoré znížili extrémne rýchlosti v pretekoch.

Keď prišli 70 a 80. Roky, na Mozne sa odohralo množstvo legendárnych súbojov. V 1971 tu Peter Gethin vyhral najtesnejšie v histórii F1, keď prvých 5 jazdcov delilo menej než pol sekundy. Víťazstvá Petersona, Laudu či Prosta potom umocnili atmosféru Monzy, najmä v prípade mladého Rakúšana, ktorý vtedy jazdil za Ferrari.

Od 90. rokov až po súčasnosť sa potom menil profil šikán a zvyšovala sa bezpečnosť. Napriek úpravám však zostala Monza najrýchlejším okruhom, kde víťazi ako Schumacher, Hamilton či Verstappen dosahujú rýchlosti blížiace sa k 250 km/h.

(Zdroj: depositphotos.com)

Najdôležitejšie sezóny a kto v nich kedy a ako vyhral

Legendárna trať so sebou prirodzene viaže aj legendárne sezóny a víťazstvá. Monza ich nemá pritom málo, práve naopak, dôležitých udalostí zažila bohato.

Začiatok patril domácim. V roku 1950 triumfoval Giuseppe Farina na Alfa Romeo, o rok neskôr sa presadil Alberto Ascari s Ferrari a v roku 1953 si po víťazstvo prišiel Fangio na Maserati. Trať mala vtedy dĺžku 6,3 km a jazdilo sa až 80 kôl.

V polovici 50. rokov sa využívala 10 kilometrová konfigurácia s oválom, kde Fangio v roku 1955 a Moss v rokoch 1956 či 1957 vyhrávali pri priemerných rýchlostiach nad 200 kilometrov za hodinu. Táto éra bola extrémne rýchla, no prinášala aj veľké riziká havárií a tak sa postupne trať skrátila na 6 kilometrov a pomalšiu rýchlosť.

60. roky boli érou Ferrari. Phil Hill vyhral v rokoch 1960 a 1961 a stal sa prvým Američanom so ziskom titulu majstra sveta vo Formule 1. Potom prišli triumfy Grahama Hilla, Jima Clarka či Johna Surteesa. Zaujímavé boli aj 70. a 80. roky.

Tie priniesli legendárne momenty ako víťazstvo Petra Gethina v 1971, keď rozhodovala sekunda. Presadili sa aj Emerson Fittipaldi, Ronnie Peterson či Niki Lauda, neskôr potom také legendy ako Prost, Piquet a Senna. V ére prelomu storočí a najnovšej videla Monza aj legendárne súboje Schumachera, Alonsa alebo Hamiltona.

Zaujímavosti, traťové rekordy, štatistiky a ďalšie čísla

Monza patrí medzi najrýchlejšie a najviac legendárne okruhy v histórii Formuly 1. Každý rok trať doslova otestuje zručnosti a talent jazdca na maximum.

Už v 50. rokoch tu víťazi dosahovali priemerné rýchlosti 200 kilometrov za hodinu, čo bolo na tú dobu nevídané tempo. Fangio v roku 1955 a Moss v roku 1956 na 10 kilometrovej konfigurácii prekonali hranicu 200 kilometrov za hodinu a nastavili štandard, ktorý Monzu sprevádzal celé nasledujúce desaťročia a priniesol jej prestíž.

V 60. rokoch sa Phil Hill stal prvým jazdcom, ktorý na Ferrari prekonal priemernú rýchlosť 212 km/h. O pár rokov neskôr sa presadili Surtees či Clark a aj skrátená verzia trate ukázala, že rekordné tempo sa dá udržať aj bez vysokorýchlostného oválu.

Najväčší skok prišiel v 70. a 80. rokoch, keď priemerné rýchlosti víťazov prekračovali 230 km/h. Peter Gethin v roku 1971 vyhral s priemerom 242,6 km/h a dodnes ide o najtesnejší cieľ v histórii F1. Tento moment sa stal jedným zo symbolov Monzy a ukázal, prečo sa jej hovorí chrám rýchlosti. Moderná éra potom tento limit ešte posunula.

Montoya, Barrichello či Schumacher jazdili nad 240 km/h a v roku 2025 posunul Verstappen hranicu ešte vyššie na priemernú rýchlosť 250,7 km/h. Každopádne, Monza nie je len extrémne rýchla, ale aj technicky a divácky naozaj krásna trať.

Zdieľať článok na Facebooku