filtreaoleje

F1 okruh Magny Cours VC Francúzska: história a štatistiky

14.02.2026

6 min. čítania.

Michal

Ak patríte k fanúšikom kráľovnej motoršportu, Formuly 1, určite sa vám pri zmienke na francúzsku trať Magny Cours vybavia spomienky na éru dominancie Michaela Schumachera a jeho nezabudnuteľné súboje uprostred francúzskeho vidieka. No história tohto okruhu je ale omnoho zaujímavejšia a práve na ňu sa pozrieme bližšie.

(Zdroj: depositphotos.com)

Vznik trate, jej popis, dĺžka a technické parametre

Myšlienka postaviť okruh vo Francúzsku vznikla koncom 50. rokov vďaka starostovi Jeanovi Bernigaudovi. Už 7. augusta 1960 tak vznikol závodný okruh, ktorého autorom bol Jean Bernigaud a ktorý slúžil pôvodne pre začínajúcich jazdcov.

V tomto nastavení sa ale príliš neujal a tak ho v 1986 odkúpilo Nievre, ktoré rozbehlo veľkú obnovu. Cieľom bolo pripraviť trať pre medzinárodné podujatia a výhľadovo aj pre preteky Formuly 1. To sa aj podarilo a v roku 1991 sa tu šla prvá Veľká cena. Trať je dlhá 4.411 km a má 17 zákrut, pričom pomer ľavých a pravých zákrut je 8 ku 9.

Charakteristické je spojenie rýchlejších oblúkov a ostrých brzdení, kde sa striedajú dlhšie úseky, ktoré nútia auto spomaliť a potom zas opäť rozbehnúť.

Technicky je okruh známy veľmi hladkým povrchom, vďaka čomu tímy tradične vedeli ísť s nízkou svetlou výškou a tuhším nastavením. Zároveň však práve hladkosť a často slabšia priľnavosť povrchu pravidelne trestala chyby pri brzdení. Rovnako tak bol náročný na motor a prevodovku, no nie až tak, ako napríklad okruh Monte Carlo.

V jednom preteku F1 sa išlo 70 kôl, celková dĺžka tak dosiahla cez 308 kilometrov. Pre túto trať vždy bolo charakteristické aj premenlivé počasie, čo sa podpísalo na nečakaných zmenách stratégií. Víťaz tak musel spojiť talent aj šťastie.

História trate z pohľadu pretekov F1 a jej súčasnosť

Trať Magny Cours sa počas éry F1 viackrát upravovala. Väčšinou išlo o zásahy, ktoré mali zlepšiť bezpečnosť a možnosti jazdcov, nie celkový profil trate.

V roku 1991 vstúpil okruh do F1 so základnou konfiguráciou, ktorá bola na tú dobu moderným štandardom. Celková dĺžka bola 4,271 km a súčasťou trate boli nové boxy s riadiacou vežou a široké výbehové zóny pre bezpečnosť.

Už o rok neskôr, pre sezónu 1992, prišla prvá zmena. Úsek za vlásenkou Adelaide prešiel zmenou a odstránila sa z neho esíčková pasáž, ktorá sa neukázala ako ideálna pre F1. Trať sa tým zjednodušila, zrýchlila a mierne skrátila sa na 4,250 km. Už historicky druhý ročník Veľkej ceny sa teda jazdil na viac plynulejšej verzii okruhu.

V roku 2000 sa prichádza ďalšia mierna zmena, aj keď v tomto prípade skôr iba technická korekcia. Došlo k spresneniu dĺžky na 4,251 km, samotný profil trate sa ale nezmenil. Zároveň sa však okolie menilo tak, aby bolo použiteľné flexibilnejšie.

Na prelome rokov 2002 a 2003 potom prišla posledná a už výraznejšia úprava trate. Tá postihla záver okruhu v oblasti Lycée a upravili sa aj časti okolo Chateau d Eau. Od sezóny 2003 sa tak Formula 1 jazdila na konfigurácii s dĺžkou 4,411 km, kde je vjazd do boxov riešený bezpečnejšie a to až za poslednou zákrutou okruhu.

(Zdroj: depositphotos.com)

Najdôležitejšie sezóny a kto v nich kedy a ako vyhral

Ak ide o najdôležitejšie a najviac pamätné sezóny F1, bolo ich hneď niekoľko. Víťazmi na tejto trati boli pritom obvykle legendy svojej doby, čo veľa napovedá.

Hneď v úvodnom roku 1991 zvíťazil Nigel Mansell na Williamse, keď vyhral pred rivalom Alainom Prostom. O rok neskôr vyhral znova, pretek sa pre dážď skrátil na 69 kôl a Mansell vyhral pre Riccardom Patresem, ktorý v úvode pretekov ešte viedol.

Od roku 1994 potom na trati začal domenovať Michael Schumacher. Vyhral v sezónach1994 aj 1995, no v roku 1996 ho predbehol jeho úhlavný rival Damon Hill. Schumacher síce mal pole position, ale pred štartom vypadol a Hill na Williamse túto výhodu využil. Schumacher následne zvíťazil v dvoch ďalších sezónach a to v 1997 a 1998.

V roku 1999 sa do historickej listiny zapísal ďalší nemec, Heinz Harald Frentzen na Jordane. Meniace sa podmienky s dažďom a dokonca aj so safety carom poriadne premiešali celkové poradie. O rok neskôr potom bral triumf Coulthard na McLarene.

V štyroch nasledujúcich sezónach sa znova radovalo meno Schumacher, v rokoch 2001, 2002 a 2004 bol víťazom Michael, v roku 20023 jeho brat Ralf Schumacher. Vo zvyšných sezónach sa medzi víťazov potom zapísali ešte raz Michael Schumacher, Fernando Alonso, Kimi Räikkönen a v posledný ročník 2008 Felipe Massa.

Zaujímavosti, traťové rekordy, štatistiky a ďalšie čísla

Okruh Magny Cours síce dnes už v kalendári Formuly 1 nefiguruje, no historicky patrí medzi tie, ktoré boli z pohľadu jazdcov Formuly 1 veľmi dôležité.

Najúspešnejším jazdcom na okruhu bol Michael Schumacher so siedmimi víťazstvami, pričom vyhral v rokoch 1994, 1995, 1997, 1998, 2001, 2002 a 2004. Štyri víťazstvá tu zaznamenal Alain Prost a tri Nigel Mansell, čo z Magny Cours robí jednu z tratí, kde sa veľmi jasne ukázali silné generácie jazdcov deväťdesiatych rokov.

Z pohľadu tímov je najúspešnejšie Ferrari s 8 víťazstvami, čo je naozaj úctyhodné číslo na tak krátku históriu okruhu vo svete F1. Williams tu vyhral 5 krát a McLaren 4, takže britským tímom sa nedarilo až tak dobre, ako talianskej červenej stajni.

Oficiálny traťový rekord v pretekoch drží Michael Schumacher časom z roku 2004 a to 1 minúta a 15,377 sekundy. Priemerná rýchlosť na kolo sa v kvalifikácii bežne pohybovala nad hranicou 210 km za hodinu, čo je vzhľadom na celkový technický charakter okruhu a viacero pomalých zákrut až nadpriemerne vysoká hodnota.

Kapacita areálu sa pohybovala bežne okolo 140.000 divákov počas víkendu, pričom samotné tribúny pojali niekoľko desiatok tisíc fanúšikov. Zaujímavosťou je tiež aj to, že viaceré zákruty mali názvy iných tratí, Adelaide z Veľkej ceny Austrálie.

Zdieľať článok na Facebooku