Čím bola F1 sezóna 2019 zaujímavá a prečo sa na ňu oplatí pozrieť aj s odstupom času? Fanúšikovia si určite pamätajú výkony najväčších favoritov, ale aj momenty, pri ktorých sa ukázalo, že Formula 1 nie je len o tituloch a pódiách. Ročník 2019 mal svoje hviezdne momenty, veľké očakávania, sklamania aj nečakané výsledky.

(Zdroj: depositphotos.com)
Na štartovom rošte v roku 2019 bolo 10 tímov a 20 jazdcov. Mercedes si ponechal dvojicu Lewis Hamilton a Valtteri Bottas. Proti nim Ferrari nasadilo Sebastiana Vettela s Charlesom Leclercom a Red Bull Maxa Verstappena s Pierrom Gaslym.
Najviac zaujal práve Leclerc, ktorý sa po roku v Sauberi presunul rovno do Ferrari. Renault potom získal Daniela Ricciarda z Red Bullu, čo bol jeden z najväčších prestupov, dvojicu s ním tvoril Nico Hülkenberg. McLaren postavil naopak úplne novú dvojicu a to Carlos Sainz z Renaultu a Lando Norris, ktorý bol v kráľovskej Formule nováčik.
Alfa Romeo Racing nastúpila s dvojicou Kimi Räikkönen a Antonio Giovinazzi. Räikkönen sa tak po pôsobení vo Ferrari vrátil do prostredia Sauberu.
Tím Racing Point jazdil v ročníku 2019 so Sergiom Pérezom a Lanceom Strollom, ktorý prišiel z Williamsu. Toro Rosso stavilo na Alexandra Albona a Daniila Kvjata, pričom Williams spojil mladý talent s veľmi silným návratom. George Russell prišiel ako šampión Formuly 2 a Robert Kubica sa vrátil do sezóny po nehode.
Hoci išlo o veľmi sľubnú jazdeckú dvojicu, slabé auto im veľa šancí na dobré výsledky bohužiaľ nedalo. Na rošte ste tak videli majstrov sveta, nováčikov aj jazdcov po veľkých prestupoch. Už to sľubovalo sezónu, ktorá nebude nudná.
Kalendár pre sezónu 2019 ponúkol 21 veľkých cien naprieč kontinentmi, začínalo sa v marci v Austrálii a končilo sa začiatkom decembra v Abú Zabi.
Ročník tak zahájil štart 17. marca na Veľkej cene Austrálie v Albert Parku v Melbourne. Nasledoval okruh Bahrajn na Bahrain International Circuit v Sachíre koncom marca,, 14. apríla Čína na Shanghai International Circuit a 28. apríla Azerbajdžan na mestskom okruhu v Baku. Diváci si tak užili nočné preteky, klasiku aj úzke uličky.
Európa sa rozbehla 12. mája v Španielsku na Circuit de Barcelona Catalunya. 26. Mája nasledovalo Monako a 9. júna Kanada. 23. júna sa išlo vo Francúzsku na Paul Ricard, 30. júna v Rakúsku na Red Bull Ringu a 14. júla na Silverstone.
Pred prestávkou ešte prišli Veľká cena na Hockenheimringu a 4. augusta Maďarsko na Hungaroringu. Po prestávke pokračovala Formula 1 na úvod septembra v Belgicku Spa Francorchamps a 8. septembra v Talianskej Monze. 22. septembra nasledovala trať na Marina Bay Street Circuit v Singapure a 29. septembra VC Ruska v Soči.
Koniec sezóny 2019 patril 13. októbru v Japonsku Suzuke, 27. októbra Mexiku a 3. novembru v USA na Circuit of the Americas. Posledné dve veľké ceny sa jazdili 17. novembra v Brazílii a ročník sa zavŕšil 1. decembra v Abú Zabí na Yas Marina Circuit.

(Zdroj: depositphotos.com)
Úvod sezóny patril Mercedesu, keď v Austrálii vyhral Valtteri Bottas pred Lewisom Hamiltonom. Bola to iskierka nádeje pre Bottasa, no Hamilton si nechcel nechať vziať pozíciu favoritaa. V Bahrajne mal pritom Charles Leclerc našliapnuté na víťazstvo, lenže technický problém ho pripravil o triumf a vyhral práve Hamilton.
Mercedes pokračoval vo výhrach aj v Číne, Azerbajdžane, Španielsku a Monaku. Hamilton zbieral dôležité body, i keď ho Bottas držal pod tlakom, napríklad v Monaku až do úplného záveru. Konkurenčné Ferrari však iba hľadalo stabilnú formu.
Zlom prišiel v Rakúsku, kde Max Verstappen po slabšom štarte predviedol stíhaciu jazdu a v závere zdolal Leclerca. Ešte väčší chaos priniesla Veľká cena na Hockenheimringu, kde dážď a výjazdy mimo trať premiešali poradie. Víťazstvo nakoniec bral lerstappen vyhral, no senzačné prekvapenie pripravil Daniil Kvjat a jeho 3. miesto.
Po letnej prestávke zažiaril Leclerc. V Belgicku získal svoje prvé víťazstvo vo F1 a hneď o týždeň neskôr ovládol aj Monzu, čo bol pre Ferrari obrovský moment. Červený tím bral víťazstvo aj v Singapure, keď po dlhej dobe triumfoval Sebastian Vettel.
Záver ročníka však predsalen priniesol titul práve Hamiltonovi. V USA síce vyhral Bottas a v Brazílii Verstappen, no Abú Zabí už oprávnene patrilo Britovi.
O titule sa tak v ročníku 2019 rozhodlo pomerne presvedčivo. Hamilton získal svoj 6. titul majstra sveta a opäť ukázal, že v spojení s Mercedesom bol v tom období prakticky zdolateľný. Nazbieral 413 bodov a vyhral 11 z 21 Veľkých cien.
Ako druhý skončil jeho tímový kolega Valtteri Bottas s 326 bodmi, takže Mercedes mal v sezóne jasnú prevahu. Tretie miesto získal Max Verstappen s 278 bodmi, za ním skončili Charles Leclerc s 264 bodmi a Sebastian Vettel s 240 bodmi. Za nimi nasledovali s veľkými odstupmi ostatní. Jediný, kto nebodoval, bol iba George Russel.
Pohár konštruktérov získal absolútne suverénne Mercedes celkovo so 739 bodmi. Ferrari skončilo ako druhé s 504 bodmi a Red Bull tretí so 417 bodmi.
V strede poľa zaujal hlavne McLaren, ktorý sa s 145 bodmi dostal na štvrté miesto pred Renault so 91 bodmi. Na opačnom konci skončil Williams len s jedným bodom, ktorý získal Robert Kubica. Rozdiely medzi tímami tak boli priepastné.
V roku 2019 sa teda boj o titul odohrával najmä medzi najväčšími hráčmi. Mercedes začal rok veľmi silno a hneď v úvode nazbieral sériu dvojitých víťazstiev. Ferrari síce malo rýchlosť, najmä vďaka Leclercovi, ale často strácalo v zlej stratégii, spoľahlivosti alebo vlastných chybách. Napriek tomu boli jeho jazdci dôstojnou konkurenciou.
