filtreaoleje

F1 okruh Buenos Aires VC Argentíny: vznik, história a TOP sezóny

08.03.2026

6 min. čítania.

Michal

Trať v Buenos Aires patrí medzi tie miesta, ktoré v histórii aj na mape Formuly 1 zanechali výraznú stopu a dodnes v sebe nesú silnú pretekársku atmosféru. V nasledujúcich riadkoch si povieme, ako a kedy okruh vznikol, ako sa zapísal do histórie Veľkej ceny Argentíny, čím bol výnimočný a prečo sa na niektoré sezóny spomína dodnes.

(Zdroj: depositphotos.com)

Vznik trate, jej popis, dĺžka a technické parametre

Autódromo Buenos Aires vznikol na začiatku 50. rokov 20. storočia. Otvorený bol v roku 1952 a jeho ambíciou bolo byť veľký mestský motoristický komplex.

Okruh vznikol v južnej časti Buenos Aires v štvrti Villa Riachuelo a počas rokov niesol viacero názvov, kým sa ustálil ako Autódromo Juan y Oscar Gálvez. Už pri svojom vzniku bol navrhnutý ako trať viacerých prevedení, takže sa jeho konfigurácia mohla meniť podľa kategórie pretekov a aktuálnych potrieb organizátorov.

V F1 sa nepoužívala stále rovnaká verzia okruhu, preto sa jeho dĺžka v jednotlivých obdobiach líšila. V poslednom období mala trať 4,259 km, 16 zákrut a patrila medzi technicky náročnejšie okruhy, kde sa striedali pomalšie a rýchlejšie pasáže.

Profil trate bol technický a jazdci museli zvládať viacero pomalých zákrut, ktoré nasledovali po rýchlejších. Známou časťou bol oblúk Curvón Salotto, kde monoposty prechádzali vysokou rýchlosťou a tak tu bol dôležitý aerodynamický prítlak. Povrch trate bol pomerne drsný a počasie veľmi podobné ako na Veľkej cene Brazílie.

Preteky Formuly 1 sa tu jazdili v dĺžke cez 300 kilometrov. V rokoch 1995 až 1998 mala Veľká cena Argentíny 72 kôl, čo pri dĺžke 4,259 kilometra na okruh znamenalo pre jazdcov celkovú prejdenú vzdialenosť trate až 306,648 kilometra.

História trate z pohľadu pretekov F1 a jej súčasnosť

Okruh v Buenos Aires sa počas svojej existencie viackrát menil a prispôsoboval vývoju motoršportu. Každé obdobie prinieslo aj odlišné konfigurácie trate.

Prvá výraznejšia zmena prišla začiatkom 70. rokov, keď sa Formula 1 po prestávke vrátila do Argentíny. V roku 1972 sa používala kratšia a technickejšia konfigurácia, ktorá viac zvýraznila pomalšie zákruty, rytmus trate a presnosť jazdy, takže jazdci museli pracovať najmä s plynulosťou a správnym prejazdom jednotlivých sekcií.

Ďalšia úprava prišla v roku 1974, keď sa nasadila dlhšia a rýchlejšia verzia okruhu označovaná ako číslo 15. Táto konfigurácia mala takmer 6 km a bola známa dlhými rýchlymi úsekmi, na ktorých monoposty dosahovali vysoké rýchlosti.

Posledná zásadná prestavba súvisela s návratom F1 v polovici 90. rokov. Pred sezónou 1995 prešiel areál rozsiahlymi úpravami, vzniklo zázemie pre tímy a médiá a trať bola upravená do technickejšej konfigurácie číslo 6 so známou sekciou S de Senna. Tento variant bol dlhý 4,259 km a obsahoval viac pomalých a náročných zákrut.

Posledná Veľká cena Argentíny sa na tomto okruhu jazdila v roku 1998 a odvtedy sa F1 do Buenos Aires nevrátila. Areál sa však ďalej využíva na domáce motoristické podujatia a aj dnes má v argentínskom motoršporte stabilné postavenie.

(Zdroj: depositphotos.com)

Najdôležitejšie sezóny a kto v nich kedy a ako vyhral

Veľká cena Argentíny na okruhu v Buenos Aires priniesla počas svojej histórie viacero pamätných momentov. Niektoré sezóny výrazne vystupujú do popredia vďaka legendárnym víťazom, iné zas vďaka dramatickému priebehu pretekov.

Už prvé roky, konkrétne 1953 až 1957, sa zapísali do histórie. Prvý ročník vyhral Alberto Ascani na Ferrari a potom prišli 4 víťazstvá v rade pre Juana Manuela Fangia na Maseratti či Mercedese. Zaujímavosťou bol rok 1956, kedy sa na stupni víťazov na prvom mieste objavili dvaja jazdci, okrem Fangia to bol aj Luigi Musso na Ferrari.

Ďalšou výraznou kapitolou boli sezóny 1975 a 1981. V roku 1975 tu vyhral Emerson Fittipaldi na McLarene po veľmi istej jazde. V roku 1981 zvíťazil Nelson Piquet s Brabhamom. V oboch prípadoch išlo dnes už o legendy F1.

Po dlhšej prestávke sa F1 do Argentíny vrátila v polovici 90. rokov. Hneď v roku 1995 zvíťazil Damon Hill na monoposte Williams po dominantnom výkone.

To isté dokázal zopakovať aj o rok neskôr v sezóne 1996. V nasledujúcom roku sa víťazmi stali Jacques Villeneuve v roku 1997, tiež na Williamse, posledné preteky na tejto trati v roku 1998 vyhral Michael Schumacher na Ferrari. Jeho triumf uzavrel poslednú kapitolu Veľkej ceny v kalendári F1, keďže od tej doby sa tu už Formula 1 nejazdí.

Zaujímavosti, traťové rekordy, štatistiky a ďalšie čísla

Okruh v Buenos Aires priniesol počas rokov množstvo štatistík a zaujímavostí. Platí to tak pre jazdcov, ako aj tímy, rôzne rekordy alebo iné čísla spojené s F1.

Medzi najúspešnejších jazdcov na tejto trati patrí Juan Manuel Fangio, ktorý tu dokázal vyhrať 4 preteky a pravidelne bojoval o pódiové umiestnenia. V historických tabuľkách však nájdete aj mená jazdcov ako Emerson Fittipaldi či Damon Hill s 2 víťazstvami, ale aj legendy ako Mario Andretti, Jody Scheckter alebo Jackie Stewart.

Z pohľadu tímov patrili medzi najúspešnejšie značky Williams, Ferrari, Lotus a McLaren. Williams triumfoval celkovo 4 krát, Ferrari tu počas rôznych období získalo 3 víťazstvá a po 2 výhry si odniesli aj vyššie spomínané stajne McLaren a Lotus.

Rekord na trati na konfigurácii používanej v 90. rokoch dosiahol David Coulthard na McLarene časom 1:25,852 v kvalifikácii, v pretekoch mal najrýchlejšie kolo Alexander Wurz na Benettone s časom 1.28,179. Priemerné rýchlosti na tejto trati sa pohybovali okolo 170 kilometrov za hodinu, čo je podobné ako Monaco.

Veľká cena Argentíny bola známa aj návštevnosťou. Počas niektorých ročníkov v 50. rokoch prišlo na tribúny a okolie trate viac než 200 tisíc divákov, čo patrilo medzi najväčšie publikum v F1 tej doby a ukazuje to, ako veľmi tu bola F1 populárna.

Zdieľať článok na Facebooku