Jednou z vecí, ktoré v aute máte a obvykle nepoužívate pravidelne alebo príliš často, je klaksón. Áno, nepatrí síce medzi najzložitejšie technológie, no dokáže urobiť riadny rozruch. Mnohí vodiči ho používajú aj v situáciách, keď by nemuseli, alebo naopak, zabúdajú zatrúbiť tam, kde by mali. Poďme si o tejto téme povedať viac.

(Zdroj: depositphotos.com)
Klaksón je zariadenie, ktoré vydá hlasný zvuk, keď stlačíte volant alebo príslušné tlačítko na ňom či pri ňom. Jeho hlavnou úlohou teda je upozorniť ostatných na prítomnosť vás alebo nejakej kolíznej situácie. Ide teda o maximálne praktickú vec..
Jeho pôvod siaha do začiatkov automobilizmu, keď začali prvé vozidlá jazdiť po cestách a bolo treba upozorniť ostatných na to, že sa tam nachádzajú.
Spočiatku išlo o mechanické trúbky, ktoré vodiči stláčali ručne. Boli to vlastne gumové balóny pripojené ku kovovým trúbam, ktoré vytvárali ostrý tón. Samozrejme, ako šiel vývoj dopredu, prestalo to stačiť nárokom. Preto sa už v 20. rokoch minulého storočia sa začali používať elektrické klaksóny, ktoré mali silnejší zvuk.
Vodič už nemusel nič pumpovať, stačilo stlačiť tlačidlo a klaksón zatrúbil. Zároveň sa stal, spolu s rozšírením počtu áut na ceste, nevyhnutným prvkom bezpečnosti. Jeho používanie však bolo potrebné regulovať, aby nebolo nadbytočné.
Zbytočné trúbenie čoraz väčšieho počtu áut totiž spôsobovalo hluk a nepríjemnosti. Krajiny preto postupne prijali pravidlá, ktoré obmedzujú jeho použitie a zakazujú ho používať napríklad obývaných zónach bez riadneho dôvodu. Prv, ako si povieme niečo o tom, kedy sa môže a kedy nemôže použiť, pozrime sa, ako funguje.
Aj keď sa môže zdať, že všetky klaksóny znejú rovnako, existuje viacero typov. Najčastejšie sa používajú elektromagnetické klaksóny, ktoré fungujú na jednoduchom princípe vibrácie kovovej membrány. Pri stlačení tlačidla na volante sa uzavrie elektrický obvod, cez ktorý prejde prúd, ten rozkmitá membránu a to spôsobí tón.
Druhým typom sú vzduchové klaksóny, ktoré majú kamióny. Tie používajú stlačený vzduch, ktorý prechádza cez trúbku a vytvára silnejší zvuk. Tento typ je výrazne hlasnejší a používa sa tam, kde je potrebné upozorniť na auto na väčšiu vzdialenosť.
Každý klaksón sa skladá z niekoľkých základných súčiastok. Základom je zvukové teleso, čiže kovová skrinka s membránou. Pri elektrických klaksónoch potom elektromagnet rozkmitá membránu a tá vydá hlasitý vzduch. Ak ide o vzduchový klaksón, ten funguje na princípe stlačeného vzduchu, na ktorý pôsobí vzduchový kompresor.
Rozdiel medzi nimi teda nie je len vo zvuku, ale aj v konštrukcii. Pre osobné autá samozrejme stačia jednoduchšie a kompaktné verzie, nakoľko nebezpečenstvo z nich je skôr bezprostredné. Naopak, kamióny musia zatrúbiť na väčšiu vzdialenosť.
To je aj dôvod, prečo majú veľké vozidlá silnejšie klaksóny, ktoré sú navrhnuté tak, aby ich bolo počuť aj na rušných cestách a skôr, ako príde k nárazu.

(Zdroj: depositphotos.com)
Použitie klaksónu upravuje zákon a nie je len na vašom vlastnom rozhodnutí. Pamätajte na základné pravidlo: klaksón je výstražný prostriedok, nie spôsob ventilácie nervozity. Použiť ho preto treba iba vtedy, keď na to naozaj existuje dôvod.
Trúbiť by ste mali iba v situáciách, keď hrozí reálne nebezpečenstvo alebo potrebujete upozorniť iného účastníka premávky na možnú kolíziu. Ak napríklad auto pred vami stojí na semafore trochu dlhšie alebo vodič pred vami reaguje pomalšie, nie je to dôvod na použitie klaksónu a zákon na to pozerá ako na dôvod na pokutu.
Tak je tomu nielen u nás, ale aj v iných krajinách Európy. V niektorých je dokonca úplne zakázané trúbiť v obytných zónach a historických centrách.
Ak nejde o nebezpečnú situáciu, trúbenie môže byť považované za rušenie verejného poriadku. Vo väčšine prípadov to dokonca vedie k zbytočným konfliktom na ceste, čo vyvoláva agresívne reakcie a problém obvykle len zhorší.
Alternatívou ku klaksónu je včasná reakcia, dobrý odhad situácie a použitie smeroviek či svetelnej signalizácie. Niekedy sa tomuto šoférovaniu hovorí aj defenzívna jazda, no tento prívlastok nemá vôbec žiadny negatívny zmysel, práve naopak. Predvídanie, dodržiavanie pravidiel a ohľaduplnosť sú to najlepšie, čo môžete spraviť.
Tak, ako aj iné súčiastky v aute, aj klaksón si vyžaduje aspoň základnú pozornosť. Nemusíte sa ale báť, starostlivosť oň nie je náročná a väčšinou sa nekazí.
Základom je klaksón aspoň raz za čas stlačiť a skontrolovať, či znie rovnako hlasno ako vždy a či reaguje okamžite. Najčastejším problémom totiž bývajú zoxidované alebo uvoľnené kontakty, čo môže spôsobiť narušenie jeho správneho zvuku.
Časom sa do jeho systému môžu dostať aj vlhkosť, prach či špina a tieto faktory môžu zhoršiť jeho správanie. V dôsledku toho môže klaksón vydávať slabší, prerušovaný alebo odlišný tón, než ste zvyknutí. Niektorí si to všimnú až vtedy, keď potrebujú upozorniť iné auto a to už býva neskoro. Pravidelný test však tomu môže zabrániť.
Oveľa menej častejším prípadom je poškodenie membrány alebo vodičov. Vtedy už nestačí iba prečistiť kontakty, ale treba pristúpiť k výmene. Dobrou správou je, že výmena nie je zložitá a obvykle ju v servise vykonajú behom pár hodín.
Treba však myslieť na to, že nefunkčný alebo slabý klaksón môžu byť dôvodom na neúspešnú technickú kontrolu. Čo je však ešte dôležitejšie, v reálnej premávke stratíte možnosť rýchlo a jasne upozorniť na nebezpečnú situáciu. Preto sa oplatí raz za čas klaksón krátko skúsiť a ihneď, ako zistíte akýkoľvek problém s ním, riešiť ho.
